Maxim E. Matkin je pseudonym slovenskej spisovateľky, ktorej identita zostáva neznáma.
Už samotná konštrukcia mena – opakujúca sa hláska M, trojčlenná podoba a celková symetria – upozorňuje na jeho umelosť. Skutočnosť, že ide o pseudonym, je pri Matkinových knihách známa a súčasťou ich prezentácie. Napríklad na záložke románu *Láska je chyba v programe* (2004) sa píše: „Svoju skutočnú totožnosť úzkostlivo tají. Všetci však vedia, kto to je, a väčšina z nich sa mýli.“ Táto formulácia pravdepodobne odkazuje na strednú iniciálu pseudonymu, písmeno E.
Meno Maxim E. Matkin v sebe kombinuje dve významové vrstvy. Prvá pôsobí exoticky a naznačuje nadnárodnú, kozmopolitnú identitu. Druhá je intelektuálna a parodicky odkazuje na dielo Maxima Gorkého, autora románu *Matka*, významného predstaviteľa socialistického realizmu. Obe tieto vrstvy súvisia s celkovým štýlom Matkinho písania, ktorý, ako uvádza D. Kršáková, spadá do kategórie konzumnej literatúry, no zároveň vytvára dojem, že povrchnosť je len maska a skrýva sa za ňou intelektuálna hĺbka.
**Dielo:**
* 2002 – *Polnočný denník* (Slovart, ISBN 80-7145-671-3)
* 2004 – *Láska je chyba v programe* (Slovart, ISBN 80-7145-925-9)
* 2005 – *Mexická vlna* (Slovart, ISBN 80-8085-074-7)
* 2007 – *Mužské interiéry* (Slovart, ISBN 978-80-8085-356-3)
* 2007 – *Miluj ma ironicky* (Slovart, ISBN 80-8085-452-1)
* 2010 – *Aj ja teba* (Slovart, ISBN 978-80-556-0285-1)
* 2011 – *Nie na ústa*
Source: http://sk.wikipedia.org/wiki/Maxim_E._Matkin