Spevy

Štúdiá Jána Bottu v Levoči, významnom centre slovenskej školy, zásadne ovplyvnili jeho bohatú a silnú tvorbu. Práve tu prežil národné prebudenie a prijal základné princípy estetiky Ľudovíta Štúra. Jeho dielo potvrdzuje dôsledné a tvorivé spracovanie slovenského ľudového dedičstva. Bottov verš sa najviac zo všetkých štúrovských básnikov približuje veršom ľudových piesní. Inšpiráciu čerpal z ľudovej poézie, rozprávok, povestí a piesní, v ktorých videl minulosť, prítomnosť a formoval si predstavy o budúcnosti. Výber Bottových Spevov pochádza zo Súborného vydania diela, ktoré vychádza z úplného vydania z roku 1880. Úvodom je uvedená Bottova najvýznamnejšia báseň Smrť Jánošíkova, inšpirovaná ľudovou tradíciou o Jánošíkovi a spoločenskou situáciou v rokoch 1848–1858. Medzi básňami so slovanskou tematikou vynikajú Povesť bez konca, Krížne cesty a Znamä, ktorá symbolicky vyjadruje Bottovu vieru v silu ruského ľudu. Ďalšie básne, balady a zbojnícke piesne oslavujú boj proti útlaku a cudzej nadvláde, vlastenectvo a hrdinstvo. Alegorickou a baladickou formou básnik rozvíja motívy zo Smrti Jánošíkovej – túžbu po slobode a zamýšľa sa nad životom, smrťou, osudom a slobodou národa, ktorému venoval celú svoju tvorbu.