Kniha rozpráva o horúcich dňoch a ničivých povodniach, ktoré postihli južné Slovensko v lete roku 1965. Autor sa zamýšľa nad príčinami tejto katastrofy a pýta sa, či sa dala vôbec predísť. Príbeh je rozprávaný z pohľadu dôstojníka armády. V knihe čítame: „Išiel som tam s úmyslom pomôcť. Pomôcť by mal každý, kto má silu a možnosť. Sú to predsa naši ľudia. Nemôžeme ich len tak opustiť. Keď im niečo dáme, v skutočnosti pomáhame sami sebe.“