Nový Zéland / New Zealand

Táto kniha farebných fotografií, doplnených slovenskými a anglickými popismi, by sa dala nazvať Nový Zéland objektívom Hiraxa. Ale to by nebolo celkom presné. Krajina sa mi odhalila taká, akú som mal v danom momente vidieť. Zachytil som presne tie zábery, ktoré som mal odfotiť. Nový Zéland je totiž úžasná a rozmanitá krajina. Každý chodník, les, hora, každá atmosféra miest a obcí bola jedinečná. Príroda sa menila tak rýchlo, že ste mali pocit, akoby ste sa ocitli na inom kontinente. Ale to sa len krajina, prezývaná krajinou oblakov, prezliekala do nového šatu. Ľudia, ktorí ma poznajú, ma občas nazývajú bláznom. Smejem sa tomu, no počas potuliek týmto úžasným miestom som sa k tomu prirovnaniu sám často vrátil. Pamätám si, ako som stál v chladnom vetre pod Mount Cook, obklopený snehom. Farby zmizli a fotky pripomínali čiernobielu dokumentárnu snímku. Vtedy som si spomenul na otázku muža, ktorého som stretol mesiac pred odchodom: „Čo vlastne robíš?“ Nevedel som, ako odpovedať, a tak som rýchlo vymenoval svoje záujmy – hudbu, písanie, cestovanie, fotografovanie, internetový obchod. „Aha, takže dobrodruh,“ zhodnotil to neznámy. A mal pravdu. „Ako, pán sused?“ budila ma ráno Viki v našej požičanej dodávke Suzi. Zoškrabal som námrazu a pošepkal si: „Som blázon a dobrodruh. Ale táto nádhera, energia, zážitky, šialenosť a dobrovoľné bezdomovectvo stojí za to.“ Cestovanie človeka pokorí. Pochopil som, že bohatstvo spočíva v streche nad hlavou, v aute, v obyčajnej dodávke, v pokojnom spánku a vďačnosti za každé nové ráno. Ľudské bohatstvo nosíme v sebe. Zabúdame na to a nahradzujeme ho vonkajším leskom. Preto by si každý mal skúsiť byť aspoň na týždeň nemajetný, tak ako my s Viki na Novom Zélande – len s autom a štyrmi batohmi. A aj tak sme boli oproti iným ešte boháči. A že nerozprávam o rozprávkovej krajine s božskými horami, jazerami, vodopádmi a lúkami plnými zvierat? O kraji voňajúcom syrom, medom a vlnou, kde žijú milí ľudia, ktorí sú hrdí na svoju krajinu a na svojho symbol – ohrozeného vtáka Kiwi? Nech rozprávajú moje fotky. Ak má naša planéta raj, nájdete ho tu. Vitajte teda doma, vitajte v sebe, vitajte v Bohu, vitajte v raji. Veď my všetci si navzájom pripomíname, kto v skutočnosti sme. A to je aj cieľ tejto knihy. Buďte šťastní. Hirax (24. 10. 2010, Turčiansky Svätý Martin, Slovensko)