Nové rímske poviedky

Alberta Moravia je už dobre známy slovenským čitateľom. Dosiaľ vyšlo v slovenčine päť jeho románov a poviedkových zbierok. Jeho prvotina, Ľahostajní, je zásadné dielo, v ktorom zobrazuje úpadok talianskej buržoázie v období nástupu fašizmu a definuje typické motívy a postavy, ktoré sa objavujú aj v jeho ďalších knihách. Opovrhnutie a rozklad sú pre Moraviho tvorbu kľúčové. V románe R i manka prvýkrát realisticky vykreslil príbeh dievčaťa z prostého ľudu, ktoré túži po dôstojnom živote. Jej vzťahy sú však narušené životným štýlom veľkomesta. Z vojnových zážitkov, konkrétne z obdobia postupu spojeneckých vojsk na Rím, vznikol jeho najrealistickejší román Vrchárka. Medzi jeho najlepšie poviedky patria Rímske poviedky a Nové rímske poviedky, ktoré vynikajú umeleckou precíznosťou a serióznym prístupom. Sú obľúbené aj preto, že zobrazujú život obyčajných ľudí, ktorí sa snažia prežiť vďaka svojej vynaliezavosti. Moravia sa zameriava najmä na mladých ľudí hľadajúcich svoje miesto v živote, ale nezabúda ani na ľudí na okraji spoločnosti. Jeho diela zachytávajú Rím nielen ako mesto bohatých, ale aj ako obrovské sídliská a chudobné štvrte ako Zátiberie-Trastevere. V jeho poviedkach sa objavujú sociálne témy a ojedinelé protesty. Nové rímske poviedky pôsobia optimisticky, čo je v Moraviovej tvorbe neobvyklé. Niektoré z nich sú priamym kontrastom k ľahostajnosti, konformizmu, manželskej neláske a nudy, ktoré sa vyskytujú v jeho iných dielach. Moravia nepripisuje svojmu umeniu žiadnu výnimočnosť; literatúra je pre neho remeslo, ktoré by malo byť vykonávané dobre. Neverí v inšpiráciu, ale v systematickú prácu. Na jeho literárny vývoj vplývali dlhá choroba v mladosti a dlhotrvajúci fašizmus v zrelom veku. Z toho vychádza aj jeho životné poznanie: „Náš charakter formujú skôr veci, ktoré robíme z donútenia, než tie, ktoré robíme z vlastnej vôle.“