Už od trinásteho roku, keď jej diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v pokročilom štádiu, sa Hazel zmierovala s blížiacou sa smrťou. Potom sa stalo nečakané – metastázy v pľúcach sa začali zmenšovať. Odvtedy však prestala chodiť do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá bežný život, pretože je neustále pripojená na kyslíkový prístroj a užíva silné lieky, ktoré majú zabrániť šíreniu nádorov. Na stretnutí podpornej skupiny pre onkologických pacientov, ktoré neobľubuje, spozná Augusta Watersa. Ten má osobitý štýl, aj on má rakovinu, ktorá sa zlepšuje, a hneď si ju všimne. S ním začína objavovať lásku v neobyčajných okolnostiach, na hranici života a smrti.