Ján Hadara je ako mnohí iní, ktorí sa stratili v labyrinte života. Nevyznačuje sa ničím výnimočným, len svojou neistotou, nerozhodnosťou a slabosťou. Práve to z neho robí typického človeka na životnej ceste plnej skúšok. Jeho príbeh je silným dôkazom toho, že aj v obyčajných osudoch sa skrýva niečo výnimočné. Na týchto cestách sa ľudia stretávajú náhodne, krátko, a potom sa musia rozhodnúť. Rozhodovanie je ťažké, plné pochybností a bezradnosti, pretože život často neposkytuje jasné smerovanie. Každý nesie svoje bremeno – dôsledky zlých rozhodnutí. Hľadajú cestu v tme, no aj v tej najväčšej temnote sa môže objaviť nádej. Aj Klotilda Klára Podmanická, matka Jána Hadaru, nakoniec našla svoje svetlo, ktorého slabý lúč osvetlil temný obraz jej života. Ako hovorieval Hronský, je lepšie zapáliť svetlo, než preklínať tmu.