Čierne diamanty

Čierne diamanty sú jedným z najčítanejších románov maďarského spisovateľa Móra Jókaiho (1825—1904). Príbeh sa odohráva v posledných rokoch Bachovho absolutizmu, v čase, keď v Uhorsku začínalo spriemyselňovanie. Autor chcel týmto dielom podporiť národnú industrializáciu a kritizoval rakúske a iné zahraničné podniky, ktoré brzdili uhorský hospodársky rozvoj. Jókai v tom čase veril v silu robotníckej triedy a snažil sa nájsť kompromis medzi záujmami kapitalistov a robotníkov. Táto predstava „vlastnej pomoci“ bola však naivná a vychádzala z malomeštiackych utópií, z viery v participatívne spoločnosti. Autor ukázal ideál domáceho podnikateľa v postave Ivana Berenda, majiteľa uhoľnej bane a huty, ktorý bol zároveň vedec a okrem riadenia podniku a banskej inžinierskej práce sa venoval výskumu a snažil sa o šírenie vzdelania. Bankár Kaulman a pán opát Sámuel sa spoločne snažia Berenda hospodársky zničiť, aby mohli v blízkosti jeho baní založiť účastinárske bane a huty. Nasleduje séria intríg, v ktorých bankár a opát postupne strácajú zábrany. Keď sa im zdá, že dosiahli svoj cieľ, ich „stavba“ postavená na lži a podvode sa zrúti, keď bývalý snúbenec Evily-Evelíny podpáli účastinársku baňu z pomsty. Berendovi sa po náročnom boji podarí požiar uhasiť a nakoniec získa aj ruku Evelíny, po ktorej neprestajne túžil a ktorej osud – od banskej robotníčky cez Kaulmanovu manželku až po opernú speváčku – sledoval. Román zaujme pestrým dejom, živými opismi (najmä banského požiaru a fantastickej Magnetickej krajiny), sviežou komikou a presvedčivými charaktermi, vďaka čomu je táto kniha dodnes aktuálna.