Čierne diamanty

Jedným z najčítanejších románov maďarského spisovateľa Móra Jókaiho (1825—1904) sú Čierne diamanty. Dej sa odohráva v posledných rokoch Bachovho absolutizmu, v období začiatkov spriemyselnenia Uhorska. Autor týmto dielom chcel slúžiť národnej industrializácii a vypovedal boj rakúskyma iným zahraničným podnikaniam, ktoré zväzovali uhorský hospodársky život. Jókai už v tom čase počítal so silou robotníckej triedy a usiloval sa „zladiť" záujmy kapitalistov a robotníkov. Pravda, myšlienka „svoj-" pomoci" bol naivný malomeštiac-ky utopizmus, priam tak aj viera v účastinné spoločnosti. — Ideál domáceho podnikateľa zobrazil autor v postave majiteľa uhoľnej bane a huty Ivana Berenda, vedca, ktorý popri svojej každodennej práci — riaditeľ, banský inžinier, hospodár v jednej osobe — zaoberal sa výskumami a usiloval sa o rozšírenie všeobecného vzdelania. Ďalšie postavy románu bankár Kaulman a pán opát Sámuel sa spoločne usilujú hospodársky zničiť Berenda, aby v tesnej blízkosti jeho baní mohli založiť účastinárske bane a huty. Nasleduje intriga za intrigou a bankár s opátom sú čoraz bezohľadnejší. Keď sa už zdá, že svoj ciel dosiahli do poslednej litierky, zrazu sa táto ich „stavba", postavená na lži a podvode, zrúti, keď bývalý ženích krásnej Evily-Evelíny z pomsty podpáli účastinársku baňu. Berendovi sa potom po veľkom úsilí podarí zdolať požiar a nakoniec získa aj ruku krásnej Eveliny, po ktorej neprestajne túžil a jej osudy ako banskej robotníčky, neskôr Kaulmanovej ženy a opernej speváčky neprestal ani na chvíľu sledovať. Pestrý dej, podivuhodné opisy (najmä banského požiaru a neskutočnej Magnetickej krajiny), svieža komika, pôsobivé charakteristiky sú hlavné znaky tejto ešte aj dnes živej knihy.