Táto kniha obsahuje tri príbehy zlatých neviest a ich manželov, ktoré nás privádzajú do úžasu. Okrem jednej, ktorá zomrela príliš mladá, aby ju manžel stihol podvádzať, ostatné sa nachádzali v ponižujúcom postavení manželiek nehanebne klamaných pred očami verejnosti. Do manželstva priniesli bohatstvo a moc, ale vďaky v podobe láskya vernosti sa nedočkali. Svoj osud znášali trpezlivo a pokorne, ich láska k manželom nikdy nepohasla. Jedna však sa odvážila vzoprieť: Španielka Johana, manželka cisára Maximiliána I., syna Filipa Krásneho. Nechcela sa podriadiť, veľmi „mužsky“ reagovala na manželovu neveru. Podľa vtedajšej morálky teda nemohla byť normálna, musela byť „šialená“. Po čase rezignovala v prospech mužských členov rodiny: otca, manžela a syna, ktorí z jej „šialenstva“ mali neuveriteľné výhody...
Habsburgovci patria k najstarším panovníckym rodom na svete. Za sedem storočí svojho panovania dali svetu mnoho významných osobností: cisárov, kráľov, miestodržiteľov a vojvodcov, mužov i ženy, ktorí ovplyvnili osudy veľkých aj malých národov. V dobrom či menej dobrom vošli do dejín a stali sa z nich zapadnuté historické postavy sprevádzané suchými údajmi. Autorka tejto knihy sa na základe rozsiahleho a dôkladného štúdia historických dokumentov, denníkov, korešpondencie a pamätí pokúsila týmto postavám pridať rozhodujúci rozmer – ľudský. Habsburgovci neboli len vládcami, ale ľuďmi z mäsa a krvi, ktorí milovali, ženili sa, boli manželmi a rodičmi, zaujímali sa o umenie, alchýmiu, prírodné vedy či literatúru. Neraz bolo najväčšou prekážkou ich šťastia to, že prišli na svet ako prvorodení a chtiac-nechtiac museli nastúpiť na trón, kde im dvorná etiketa zväzovala krídla a potláčala tvorivé schopnosti. Tak to bolo s Fridrichom III., so slávnym Rudolfom II. a ďalšími. Je iróniou osudu, že mnohí druho- či treťorodení Habsburgovci, ktorí by mali chuť, energiu či nadanie vládnuť, nedostali na to príležitosť, ako napríklad nešťastný mexický cisár Maximilián.
Početným a mnohorakým tragédiám, ku ktorým prišlo v dlhej histórii Habsburgovcov, sa sotva dalo zabrániť. Pritom niektoré životné osudy možno vyzerajú z dnešného pohľadu tragickejšie, než ako ich pociťovali v danom čase a za vtedajších okolností tí, ktorých sa týkali. Výchova a vedomie slobody sa v priebehu času zásadne zmenili. Ľudia rozdielneho veku, ktorí sa sobášili, a pritom sa predtým nikdy v živote nevideli, vnímali svoj osud pravdepodobne ináč, ako ho pociťujeme dnes my. Kniha Tragédie v habsburskom rode sa snaží čitateľovi priblížiť životné cesty a tragický osud Márie Antoinetty, najmladšej dcéry Márie Terézie, Maximiliána Mexického, Leopoldíny Brazílskej, geniálnej dcéry cisára Františka I., ako aj osud posledného a nešťastného habsburského cisára Karola I.
Cisár Maximilián I. (1459 – 1519) vládol na prahu novoveku. Pestrý, nebojácny život tohto panovníka fascinuje ľudí aj v súčasnosti. Maximilián bol obľúbený cisár, ktorý sa rád stretával s ľuďmi. Svoju popularitu si vedel majstrovsky znásobiť propagandou, čo bolo v tých časoch pre iné panovnícke rody nezvyčajné. Maximiliána dodnespovažujú za najobľúbenejšieho panovníka z habsburského rodu. Inteligentný, optimistický vládca plný fantázie musel ustavične bojovať so svojimi protivníkmi. Maximilián bol sám literát a s nadšením podporoval vedcov a umelcov. Svojou veľkou ríšskou reformou vytvoril základy rakúskej administratívy, ktoré sa uchovali až podnes.